„Život bez kníh je ako detstvo bez rozprávok, ako mladosť bez lásky, ako staroba bez pokoja."
(Carl Peter Frohling)
Kniha – ideálna spoločníčka na celý život. Nájdeme v nej všetko, čo povzbudí, poučí i lieči rany duše.
No ak nemá čítanie vplyv na náš život, konanie a myslenie - potom je škoda čítať. Pre niektorých z nás sú knihy drahocennými pokladmi, pre iných dekoráciou, pre niekoho len lapačom prachu. V knihách však nájdete všetko – zaujímavé, romantické, úsmevné, vážne i napínavé. Napriek internetovej sieti sa bez kníh nezaobídeme.
Tak ako pripútať deti ku knižkám ?
Čítajte s nimi od malička, aspoň pred spaním rozprávky a zaujímavé príbehy. Klaďte im otázky, čo si o príbehu myslia. Venujte im k sviatku knihu. Príďte s nimi do knižnice a pestujte ich pozitívny vzťah ku knihám, pretože čítaním sa vyvíja a zlepšuje schopnosť
koncentrácie, rozširuje sa slovná zásoba a k tomu úmerne aj komunikácia. Kniha je dnes v ohrození agresívnych médií. Začala nám vyrastať generácia detí, ktorá nevie čítať a robia jej problémy aj úplné základy čítania. Platí, že ak deťom ponúkneme atraktívnu formu príťažlivý príbeh, rady jej dajú prednosť pred počítačom či televíziou. Kniha totiž stále umožňuje čitateľovej fantázii najväčší rozlet.
Čitateľská gramotnosť je celoživotne sa rozvíjajúca vybavenosť človeka vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami, postojmi a hodnotami potrebnými pre využívanie všetkých druhov textov v rozličných kontextoch. Prelína sa v nej viacero rovín:
Predpokladom pre rozvíjanie ČG je potešenie z čítania a vnútorná potreba čítať.
ČG stavia na schopnosti dekódovať písané texty a vytvárať porozumenie na doslovnej úrovni sozapojením doterajších znalostí a skúseností.
- vyvodzovanie a hodnotenie
Čitateľsky gramotný človek musí vedieť vyvodzovať z prečítaného textu závery a posudzovať (kriticky hodnotiť) texty z rôznych hľadísk vrátane sledovania autorových zámerov.
Procesy porozumenia
Aj naši žiaci pri vytváraní významu textu využívajú rôzne procesy porozumenia. Správne pochopenie textu sa zameriava na štyri procesy:
1. vyhľadanie explicitne uvedenej informácie,
V tomto procese ide o úlohy typu: vyhľadať informácie, ktoré v texte ľahko nájdeme; vyhľadávať konkrétne slovo či slovné spojenie; určovať a vymenovať postavy, ktoré v texte vystupujú; vymenovať všetky zvieratá, ktoré boli v texte opísané; dopĺňať chýbajúce slovo vo vetách; dokázať v texte postrehnúť a určiť prostredie príbehu.
2. vyvodzovanie priamych záverov,
Na tejto úrovni sú úlohy typu: dokončiť myšlienku príbehu; poukázať na vlastnosti postáv a navzájom ich porovnávať; vyhľadať časť textu, ktorá potvrdzuje myšlienku; určiť pokračovanie alebo dokončenie príbehu.
3. interpretácia a integrácia myšlienok a informácií
Táto úroveň je zastúpená úlohami: vytvoriť nový nadpis; odhaliť využitie informácií z textu v reálnom živote; uviesť alebo porovnať kontrastné informácie z textu; určiť hlavnú tému textu; využiť získaný poznatok v novej situácii; odhadnúť náladu príbehu.
4. zhodnotenie obsahu ,jazyka a textových prvkov.
Táto úroveň spracovania textu je hierarchicky najvyššia, pretože žiak musí svoje postrehy, názory dať do písomnej podoby – text skutočne hodnotí a vyjadruje sa k nemu. Zatiaľ čo prvé dva procesy porozumenia sú úzko späté s textom a zároveň predstavujú nižšie úrovne porozumenia textu, druhé dva vo väčšej miere predpokladajú využívanie vedomostí a skúseností žiakov a predstavujú tak vyššie úrovne porozumenia textu.
Na vyučovaní sme organizovali Čitateľské dielne, kde si žiaci priniesli svoju obľúbenú knihu, čítali ju, spolužiakom svoju knihu predstavili/ autora, vydavateľstvo, ilustrátora,.../ a porozprávali dej prečítaného príbehu. Na hodinách čítania a literárnej výchovy pracujeme s mimočítankovou literatúrou z našej výborne vybavenej školskej knižnice.
Pani učiteľky pripravili pre žiakov neznáme texty na čítanie s porozumením, kde na základe otázok zameraných na 4 stupne porozumenia zisťovali čitateľskú vyspelosť našich žiakov.
Žiaci 3.A a 3.B (fotogaléria pod článkom) si v spoločnej aktivite nazvanej „Cesta rozprávkou“ pripomenuli zberateľov ľudových rozprávok – P. Dobšinského, H.CH. Andersona, bratov Grimovcov. Na základe prezentácie a prečítanej rozprávky pracovali v skupinách a vypracovávali pracovný list. Na konci aktivity vyjadrili svoje pocity, krátkym zhodnotením aktivity.
V mesiaci marec naši žiaci 4.A triedy navštívili miestnu knižnicu (fotogaléria nad článkom). Dozvedeli sa veľa nových informácií. Marec ako mesiac knihy bol vyhlásený už v roku 1955. Zaslúžil sa o to pán Matej Hrebenda, ktorý prechovával tak silný vzťah ku čítaniu a knihám až prišiel o zrak. Chodil po domoch, aby mu čítali ľudia a tak šíril osvetu po celom Slovensku. Knihy vnímal nielen ako príjemný relax, ale hlavne ako spôsob sebaobohacovania. Knižnice boli pre neho šíriteľom vzdelanosti.
Súčasťou odborného výkladu pani knihovníčky Kustrovej bol ďalej príbeh o chlapcovi Samkovi, ktorý čítal pri pasení husí. Knihy si veľmi vážil a chodil ich ponúkať ľuďom hlasným vyvolávaním.
Na záver sa žiaci dozvedeli, že v miestnej knižnici je v súčasnosti viac ako 5700 kníh. Zoradené sú podľa rôznych kritérií. Majú náučnú literatúru, beletriu, knihy pre deti, knihy pre študujúcu mládež, detektívky a pod. Žiaci si ich môžu prísť vypožičať po zaevidovaní kedykoľvek v rámci otváracích hodín knižnice.
Ideálne je, keď deti vnímajú knihy ako svojich priateľov. Nie každý však čítanie obľubuje, a preto je dobré robiť v triede také činnosti, ktoré žiakov povzbudzujú k tomu, aby mali knihy radi. Marec je mesiac, keď sa o knihách veľa hovorí, a tak sme aj my túto skutočnosť využívali a budeme aj naďalej využívať vo výchovnovzdelávacom procese.
Kolektív učiteľov 1. stupňa
