Cirkus bez hraníc sa nazývalo vystúpenie ukrajinských artistov, žonglérov, fakírov a klaunov, ktoré sme mohli 13. októbra vidieť v našej škole. Najprv sme dlho čakali na ich príchod v telocvični, pretože uviazli v dopravnej zápche medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, ale ich program stál za to. Kým sa artisti pripravovali na vystúpenie, zabával nás manažér. Naučil nás privítať účinkujúcich tlieskaním a dupaním. Páčilo sa to najmä deťom z prvého stupňa. Starší žiaci sa tešili, že im odpadnú vyučovacie hodiny, ale predstavenie sa im nakoniec tiež páčilo, aj keď sa hanbili svoje uznanie či obdiv prejaviť potleskom. Prečítajte si ako niektorí hodnotili tento program:
– Cirkus bez hraníc – už len z toho názvu vyplýva, že to bude niečo vzrušujúce a niečo, na čo sa bude dať určite pozerať. Môj pocit bol samozrejme pozitívny. Som presvedčená, že za všetkými tými scénkami boli stovky hodín cvičenia a tréningu.Bolo to úplne dokonalé a určite to stálo za to. U mňa najviac zabodovali tým, že tam neboli žiadne zvieratá. Na to by som sa nemohla pozerať, pretože si myslím, že cirkusové zvieratá sa v cirkuse iba trápia a sú týrané. Najkrajšie číslo bolo s artistkami. Hadia žena bola úžasná. Majiteľ cirkusu bol veľmi príjemný. Bolo to cítiť už z jeho hlasu.
– Na cirkus sme čakali dlhšie, ale oplatilo sa. Veľmi sa mi páčilo žonglovanie s kolkami a guľôčkami. Potom jedno dievča žonglovalo aj nohami. Bolo to veľmi zaujímavé. Na klaunoch, ktorí si robili navzájom zle sa zabávali najmä menšie deti. Mňa zaujala najmä hadia žena, bolo to neuveriteľné, ako sa vedela ohýbať. Bol tam aj fakír, ktorý skákal po skle, pálil sa ohňom a hádzali po ňom nože.
– Páčil sa mi fakír, ako chodil po črepinách, ako si ľahol na klince a a ko sa hral s ohňom. Klauni sa mi nepáčili, pretože to bolo predstavenie pre malé deti. Hadia žena bola skvelá, lebo tak ohýbať by som sa nedokázal. Aj žena , čo bola na stoličke a žonglovala nohami a k tomu dole hlavou, bola vynikajúca.
– Cirkusové predstavenie bolo zaujímavé. Veľmi sa mi páčili žongléri. Muselo to byť náročné sa tak naučiť žonglovať. Párkrát im to spadlo, ale to skoro ani nikto neuzrel. Ešte lepšie bolo predstavenie s ohňom a chodenie po črepoch. Určite to bolo nebezpečné, ale páčilo sa mi to viac, ako predstavenie dvoch šašov, aj keď som sa aj na nich nasmial.
– Celkom to bolo dobré, mohli by ešte dakedy prísť. Daktoré vystúpenia boli zaujímavé, ale daktoré ma nezaujímali, napríklad klauni. Najzaujímavejšie bolo, keď fakír chodil po črepinách , potom si ľahol na klince a žena mu stúpala po bruchu.
– Na cirkusovom predstavení sa mi najviac páčilo, ako žonglovali dve dievčatá. Nepáčilo sa mi, keď do mikrofónu začal rozprávať starší pán a nám v hľadisku kázal dupať a tlieskať. To sa mi zdalo nudné. Aj keď som odišiel pomerne skoro, tak sa mi to celkom páčilo. Odporučil by som to aj iným školám. Škoda, že som nevidel fakíra s ohňom a ostatné zaujímavé vystúpenia. Ale to čo som videl, muselo stáť veľa času a tvrdého tréningu.