O troch princeznách
Rozprávač: Žili raz tri princezné. Najstaršia sa volala Izabela, prostredná Alžbeta a najmladšia Melisa. Ich otec už bol starý a nevládal byť kráľom, a tak si ich zavolal a povedal:
Kráľ: Dcéry moje. Ja už naďalej nemôžem zostať kráľom, a preto si každá z vás musí nájsť ženícha. Tá, ktorá si nájde najmúdrejšieho a najšikovnejšieho, sa stane kráľovnou a ženích kráľom. Každej z vás dám toľko isto dukátov, koňa, a potrebné veci na cestu.
Rozprávač: Tri princezné sa vybrali do sveta. Izabela sa vybrala na sever, Alžbeta na západ a Melisa na juh. Izabela, ktorá sa rada parádila išla ďalej a ďalej, až napokon prišla do malej dedinky. Vyšla na kopec, na ktorom stála krásna hnedá chalúpka. Izabela zaklope na dvere a otvorí jej gazdiná.
Izabela: Dobrý večer, milá gazdiná. A či by ste mi u vás prespať nedali?
Gazdiná: A čožeby nie, no len poď ďalej a povedz, čo ťa k nám privádza?
Izabela: Otec ma poslal, aby som si vybrala ženícha, ktorý by sa mohol stať kráľom.
Gazdiná: Tak to si u nás na dobrom mieste, mám najkrajšieho synčeka na šírom svete.
Syn 1: Prajem krásny deň krásavica. Volám sa Róbert a ako môžeš vidieť, som pripravený byť tým najkrajším kráľom na svete!
Rozprávač: Princezná sa zaradovala a nasledujúci deň odišli spolu do zámku
Rozprávač: Alžbeta, ktorá sa vybrala na juh, tiež našla dedinku, ale nebola v nej zima, ale teplo. Našla v nej domček v tvare knihy, čo sa jej naozaj veľmi páčilo, keďže milovala knihy a čítanie.
Alžbeta: Dobrý deň! A či by sa u vás nenašiel dáky múdry mládenec? Hľadám si totiž ženícha, ktorý by vládol v kráľovstve namiesto môjho otca.
Gazdiná: A čožeby nie, milé dievča. Mám ženícha presne pre teba
Syn 2: Rád vás spoznávam, moje meno je Albert a práve som si dočítal knihu o tom, ako sa stať najmúdrejším kráľom. Pri čítaní nemám čas na nič iné.
Rozprávač: Alžbete sa mládenec zapáčil a odišli spolu do zámku. Melisa, ktorá išla na západ, našla tiež dedinku. Býval tam múdry, šikovný a pekný mládenec, ktorý sa volal Adam.
Melisa: Dobrý večer. Vybrala som sa do sveta hľadať pekného, múdreho a pracovitého ženícha a zrazu som zahliadla tento pekný domček s krásnou záhradou.
Gazdiná: No len poď ďalej, jedného takého ženích by som pre teba mala
Syn 3: Pekne ťa vítam princezná, neviem, či som hoden stať sa kráľom, som obyčajný jednoduchý človek
Melisa: Presne takého hľadám! Skromného, pracovitého a múdreho.
Rozprávač: Melisa u gazdinky a mládenca prespala a ráno sa vybrali do zámku.
Rozprávač: Melisa spolu s Adamom, prišli do kráľovstva, kde sa stretli s Alžbetou, Izabelou, a kráľom, spolu s dvoma mládencami.
Kráľ: Izabela moja milá. Nože predstav mi svojho ženícha.
Izabela: Toto je môj ženích. Volá sa Robert a je veľmi krásny
Kráľ: Čo vieš, Robert?
Robert: Viem presvedčiť Ľudí, o mojej kráse.
Kráľ: To je všetko?!
Robert: No dovoľte? Krása môže aj zabrať dosť námahy!
Rozprávač: Kráľ dal Roberta odviesť z kráľovstva a privolala si Alberta.
Kráľ: A čože robí tvoj mládenec Alžbeta?
Albert: Som múdry, všetko poznám, a rád čítam knihy.
Kráľ: Si múdry, to musím uznať, ale vieš aj niečo urobiť?
Albert: No veď vravím, ČÍTAŤ!
Kráľ: To nestačí! A čo ty, posledný?
Adam: Volám sa Adam, postavil som celý náš dom, starám sa o dobytok a polia,… .
Melisa: Adam sa mi zapáčil. Videla som, aký je šikovný, múdry a pekný. Keby chcel, mohol by sa stať kráľom kráľovstva a spoločne so mnou vládnuť tomuto územiu.
Rozprávač: Kráľ nestíhal ani počúvať, a ho preto pozval Adam na návštevu ku nemu domov. Kráľ sa dozvedel pravdu a na 2. deň bola svadba. Adam sa stal novým kráľom a Melisa novou kráľovnou.
KONIEC!
Obuvník a traja synovia
R : Bol raz jeden obuvník, a ten mal troch synov. Volali sa Ondrej, Matej a Jozef. Raz, keď už boli dospelí, chcel, aby sa niektorý z nich stal obuvníkom. Zavolal si teda synov a povedal im:
Otec : Matej ty sa vyberieš na sever, Jozef ty sa vyberieš na západ a ty Ondrej na juh. Ešte jedna vec. Zoberte si týchto päť zlatých a túto topánku, a do roka sa vráťte a doneste mi druhú k páru.
R: Ako im otec povedal, tak aj urobili. Ondrej sa teda vydal na juh, a našiel starenku. Tak sa jej spýtal:
Ondrej : Dobrý deň dobrá žena, som celkom vysmädnutý, môžem sa u vás občerstviť?
Starenka 1: Samozrejme, a čo ťa privádza do týchto končín?
Ondrej : Potrebujem vyrobiť druhý pár k tejto topánke, vedeli by ste takú ušiť?
Starenka 1 Áno. Za dva zlaté to bude hneď. Ale ak zaklameš topánka ťa premení.
R: Povedala. Prešlo štvrť roka a Ondrej sa vrátil. Matej sa trápil tou mrazivou krajnou a našiel tiež starenku. Tak sa jej opýtal.
Matej: Urobila by ste mi druhý pár k tejto topánke, otec nám dal úlohu a chcem ju splniť.
Starenka 2 Áno. Za dva zlaté to bude hneď. Ale ak zaklameš topánka ťa premení.
R: Povedala. Prešlo pol roka a Matej sa vrátil. Jozef sa teda vybral na západ a našiel tak tiež starenku. Tak sa jej spýtal.
Jozef: Dobrý deň dobrá žena, mám dôležitú úlohu, potrebujem druhý pár k tejto topánke. Naučili by ste ma šiť topánky?
Starenka 3: Pravdaže naučila. Si veľmi múdry, budeš mať v rukách remeslo.
R: Povedala. Naučil sa teda robiť topánky a vyrobil si aj druhú k páru. Jozef sa vrátil o rok. Otec si zavolal všetkých troch synov, aby si ich preskúšal a pýtal sa prvého syna:
Otec Ondrej vyrobil si tie topánky?
Ondrej Áno otec, vyrobil
Otec Matej vyrobil si tie topánky?
Matej Áno, vyrobil
Otec A ty Jozef vyrobil si tie topánky?
Jozef Áno, vyrobil
Otec Tak si ich nazujte.
R: Synovia poslúchli a obuli si topánky, no zrazu sa stalo niečo neuveriteľné. Ondrej a Matej sa premenili na myši
Myši: Čo sa to deje? čo sa stalo? Prečo sme sa premenili?
Otec: Nuž, milí synovia, premenili ste sa, pretože ste nesplnili úlohu tak, ako váš tretí brat
R: Otec sa obrátil na tretieho syna a hovorí:
Otec . Tak Jozef, ty si sa niečo naučil. Takže môžeš byť obuvník a prebrať po mne remeslo.
KONIEC
