Na OK Geografickej olympiády v kategórii G - 5. ročník sa  31.3.2023 zúčastnilo 53 žiakov. Juraj Dančo sa umiestnil na 27. mieste s počtom bodov 52, Jakub Válek na 30. mieste s počtom bodov 50 a Ema Mateášová so  na 36. mieste s počtom bodov 46. V kategórii F - 6.- 7. ročník sa zúčastnilo 59 žiakov. Najlepšie sa z našich žiakov umiestnila Dorota Blaščíková a to na úžasnom 2. mieste s počtom bodov 69 a postupuje na krajské kolo. Na 7. mieste sa umiestnila Ronja Grittersová s počtom bodov 63. Na 30. mieste sa umiestnila Nina Močiliaková s počtom bodov 45.  V kategórii E - 8.- 9. ročník bolo 57 žiakov. Najlepšie sa z našich žiakov umiestnila Viktória Spišiaková, ktorá bola na skvelom 2. mieste s počtom bodov 71 a postupuje na krajské kolo. Na výbornom 4. mieste sa umiestnil Filip Močiliak, ktorý dosiahol 70 bodov. Na 28. mieste sa umiestnil René Rusina s počtom bodov 51. V každej kategórii mohli žiaci získať maximálne 100 bodov.

V dňoch 14.04.2023 a 19.04.2023 sa žiaci z 3.A a 3.B  zúčastnili exkurzie v Liptovskom múzeu Čierny orol.

Návšteva bola spojená s aktivitami venovanými 110. výročiu založenia múzea a tiež aprílu mesiacu lesov. Deti spolu s pani lektorkou lúštili tajničky, tvorili lastovičky, hrali sa na múzejníkov – zisťovali, čo všetko môže múzeum skrývať. Na starých písacích strojoch vypisovali evidenčné lístky.

27. marca 2023 sa naši žiaci zapojili do celoslovenskej súťaže Matematický klokan. Úspešným riešiteľom sa stáva ten súťažiaci, ktorý porazí aspoň 80% súťažiacich vo svojej kategórii (v ročníku).

V druháckej kategórii súťažilo tento rok až 12 999 druhákov  a Sofia Kello z 2.A prekonala 96%, Viktor Vician z 2.B 90% a Oliver Sásik z 2.B 84% súťažiacich.

Medzi 9 977 súťažiacimi tretiakmi sa podarilo stať úspešnou riešiteľkou Danike Vydarenej z 3.B. Predbehla 90% súťažiacich.

Aj medzi štvrtákmi, ktorých súťažilo tento rok 8 815 máme úspešného riešiteľa. Tomáš Kuna zo 4.A prekonal 93% štvrtákov.

Z našich piatakov sa najlepšie darilo Jakubovi Válekovi z 5.A. Prekonal 83% zo 4 175 súťažiacich.

V šiestackej kategórii v konkurencii 3 460 žiakov podala najlepší výkon Dorota Blaščíková zo 6.B (99%). Darilo sa aj Andrejovi Vrabcovi zo 6.B (85%).

Oliver Krajči z 8.A prekonal 83% z 2 326 ôsmakov a Filip Močiliak z 9.A 99% z 1 653 súťažiacich deviatakov.

Gratulujeme!!!

12. apríla 2023 sa uskutočnilo okresné kolo Matematickej olympiády v kategórii Z6, Z7 a Z8. Z našej školy sa súťaže zúčastnilo päť šiestačiek a jedna ôsmačka.

V šiestackej kategórii sa naše tri dievčatá umiestnili na tých najvyšších priečkach zo 61 súťažiacich. Liliana Majerčiaková obsadila 1. miesto, Dorota Blaščíková 2. miesto a Nina Močiliaková 3. miesto!!!

Aj Viktória Spišiaková z 8.A sa stala úspešnou riešiteľkou a medzi 31 ôsmakmi z okresu sa umiestnila na výbornom 7. mieste.

Gratulujeme a ďakujeme všetkým zúčastneným dievčatám za reprezentáciu školy.

28.3.2023 sa v Žiline uskutočnilo krajské kolo Matematickej olympiády. Z okresu Liptovský Mikuláš naň postúpili štyria žiaci, z toho naši dvaja deviataci Filip Močiliak a René Rusina. Filipovi sa podarilo aj v tomto najvyššom kole stať úspešným riešiteľom a obsadil 9. miesto zo 41 súťažiacich. Gratulujeme a ďakujeme chlapcom za reprezentáciu školy v tejto najnáročnejšej matematickej súťaži.

Žiaci prvého stupňa si pripomenuli Medzinárodný deň detskej knihy v miestnej knižnici. Stručne predstavili svoje knihy, ktoré radi čítajú. Uviedli autora a názov knihy, pričom z knihy prečítali úryvok. Pani Kustrová žiakom priblížila úlohu a význam knižnice, rozloženie kníh v knižnici podľa veku, zamerania, tematiky a pod. Žiaci dostali informácie aj o tom, čo je tiráž a kde sa v knihe nachádza. Ďalej žiakom predstavila pravidlá starostlivosti o knihy a používanie záložky pri čítaní. Niektorí žiaci sa do knižnice už zapísali a na záver si vypožičali knihy podľa vlastného výberu.

Ďakujeme pani Kustrovej

Hviezdoslavov Kubín je celoštátna postupová súťaž a prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy. Je najstaršou a najprestížnejšou súťažou v umeleckom prednese a vrcholným podujatím. Od vzniku Hviezdoslavovho Kubína v roku 1954 až po súčasnosť prešli jeho stupňami státisíce jednotlivcov, z niektorých sa stali významné osobnosti – Július Satinský, Ľubo Roman, Soňa Müllerová, Milan Ondrík a  mnoho ďalších.

Našu školu reprezentovali víťazi školských kôl v kategórii I,II,III. V utorok 4.4.2023 mali možnosť odprezentovať svoj umelecký prednes : Janka Machajová  II.B /poézia/; Tomáš Kuna IV.A /próza/ a Jakub Kuna VI.A /próza/. Víťazom okresného kola  v prednese prózy sa stal Tomáš Kuna a postupuje do krajského kola. 

Na hodinách pracovného vyučovania a výtvarnej výchovy pracujú žiaci s rôznym materiálom. Rozvíjajú si tak svoju zručnosť a fantáziu. Pred veľkonočnými sviatkami si žiaci 3.B triedy vyrobili ozdobné doplnky do detskej izby. Pracovali s drevenými paličkami, tavnou pištoľou, textilom, papierom a dekoračným materiálom./ viď foto/

„Život bez kníh je ako detstvo bez rozprávok, ako mladosť bez lásky, ako staroba bez pokoja."
                  (Carl Peter Frohling)

Kniha – ideálna spoločníčka na celý život. Nájdeme v nej všetko, čo povzbudí, poučí i lieči rany duše.
No ak nemá čítanie vplyv na náš život, konanie a myslenie - potom je škoda čítať. Pre niektorých z nás sú knihy drahocennými pokladmi, pre iných dekoráciou, pre niekoho len lapačom prachu. V knihách však nájdete všetko – zaujímavé, romantické, úsmevné, vážne i napínavé. Napriek internetovej sieti sa bez kníh nezaobídeme.

Tak ako pripútať deti ku knižkám ?

Čítajte s nimi od malička, aspoň pred spaním rozprávky a zaujímavé príbehy. Klaďte im otázky, čo si o príbehu myslia. Venujte im k sviatku knihu. Príďte s nimi do knižnice a pestujte ich pozitívny vzťah ku knihám, pretože čítaním sa vyvíja a zlepšuje schopnosť
koncentrácie, rozširuje sa slovná zásoba a k tomu úmerne aj komunikácia. Kniha je dnes v ohrození agresívnych médií. Začala nám vyrastať generácia detí, ktorá nevie čítať a robia jej problémy aj úplné základy čítania. Platí, že ak deťom ponúkneme atraktívnu formu príťažlivý príbeh, rady jej dajú prednosť pred počítačom či televíziou. Kniha totiž stále umožňuje čitateľovej fantázii najväčší rozlet.

Čitateľská gramotnosť je  celoživotne sa rozvíjajúca vybavenosť človeka vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami, postojmi a hodnotami potrebnými pre využívanie všetkých druhov textov v rozličných  kontextoch. Prelína sa v nej viacero rovín:

• vzťah k čítaniu

Predpokladom pre rozvíjanie ČG je potešenie z čítania a vnútorná potreba čítať.

• doslovné porozumenie

ČG stavia na schopnosti dekódovať písané texty a vytvárať porozumenie na doslovnej úrovni sozapojením doterajších znalostí a skúseností.

• vyvodzovanie a hodnotenie

Čitateľsky gramotný človek musí vedieť vyvodzovať z prečítaného textu závery a posudzovať (kriticky hodnotiť) texty z rôznych hľadísk vrátane sledovania autorových zámerov.
 

Procesy porozumenia

Aj naši žiaci pri vytváraní významu textu využívajú rôzne procesy porozumenia. Správne pochopenie textu sa zameriava na štyri procesy:

1. vyhľadanie explicitne uvedenej informácie,

V tomto procese ide o úlohy typu: vyhľadať informácie, ktoré v texte ľahko nájdeme; vyhľadávať konkrétne slovo či slovné spojenie; určovať a vymenovať postavy, ktoré v texte vystupujú; vymenovať všetky zvieratá, ktoré boli v texte opísané; dopĺňať chýbajúce slovo vo vetách; dokázať v texte postrehnúť a určiť prostredie príbehu.

2.  vyvodzovanie priamych záverov,

Na tejto úrovni sú úlohy typu: dokončiť myšlienku príbehu; poukázať na vlastnosti postáv a navzájom ich porovnávať; vyhľadať časť textu, ktorá potvrdzuje myšlienku; určiť pokračovanie alebo dokončenie príbehu.

3. interpretácia a integrácia myšlienok a informácií

Táto úroveň je zastúpená úlohami: vytvoriť nový nadpis; odhaliť využitie informácií z textu v reálnom živote; uviesť alebo porovnať kontrastné informácie z textu; určiť hlavnú tému textu; využiť získaný poznatok v novej situácii; odhadnúť náladu príbehu.

4. zhodnotenie obsahu ,jazyka a textových prvkov.

Táto úroveň spracovania textu je hierarchicky najvyššia, pretože žiak musí svoje postrehy, názory dať do písomnej podoby – text skutočne hodnotí a vyjadruje sa k nemu. Zatiaľ čo prvé dva procesy porozumenia sú úzko späté s textom a zároveň predstavujú nižšie úrovne porozumenia textu, druhé dva vo väčšej miere predpokladajú využívanie vedomostí a skúseností žiakov a predstavujú tak vyššie úrovne porozumenia textu.

 

Na vyučovaní sme organizovali Čitateľské dielne, kde si žiaci priniesli svoju obľúbenú knihu, čítali ju, spolužiakom svoju knihu predstavili/ autora, vydavateľstvo, ilustrátora,.../ a porozprávali dej prečítaného príbehu. Na hodinách čítania a literárnej výchovy pracujeme s  mimočítankovou literatúrou z našej výborne vybavenej školskej knižnice.

Pani učiteľky pripravili pre žiakov neznáme texty na čítanie s porozumením, kde na základe otázok zameraných na 4 stupne porozumenia zisťovali čitateľskú vyspelosť našich žiakov.

Žiaci 3.A a 3.B (fotogaléria pod článkom) si v spoločnej aktivite nazvanej „Cesta rozprávkou“  pripomenuli zberateľov  ľudových rozprávok – P. Dobšinského, H.CH. Andersona, bratov Grimovcov. Na základe prezentácie a prečítanej rozprávky pracovali v skupinách a vypracovávali pracovný list. Na konci aktivity vyjadrili svoje pocity, krátkym zhodnotením aktivity.

V mesiaci marec naši žiaci 4.A triedy navštívili miestnu knižnicu (fotogaléria nad článkom). Dozvedeli sa veľa nových informácií. Marec ako mesiac knihy bol vyhlásený už v roku 1955. Zaslúžil sa o to pán Matej Hrebenda, ktorý prechovával tak silný vzťah ku čítaniu a knihám až prišiel o zrak. Chodil po domoch, aby mu čítali ľudia a tak šíril osvetu po celom Slovensku. Knihy vnímal nielen ako príjemný relax, ale hlavne ako spôsob sebaobohacovania. Knižnice boli pre neho šíriteľom vzdelanosti.

Súčasťou odborného výkladu pani knihovníčky Kustrovej bol ďalej príbeh o chlapcovi Samkovi, ktorý čítal pri pasení husí. Knihy si veľmi vážil a chodil ich ponúkať ľuďom hlasným vyvolávaním.

Na záver sa žiaci dozvedeli, že v miestnej knižnici je v súčasnosti viac ako 5700 kníh. Zoradené sú podľa rôznych kritérií. Majú náučnú literatúru, beletriu, knihy pre deti, knihy pre študujúcu mládež, detektívky a pod. Žiaci si ich môžu prísť vypožičať po zaevidovaní kedykoľvek v rámci otváracích hodín knižnice.

Ideálne je, keď deti vnímajú knihy ako svojich priateľov. Nie každý však čítanie obľubuje,  a preto je dobré robiť v triede také činnosti, ktoré žiakov povzbudzujú k tomu, aby mali knihy radi. Marec je mesiac, keď sa o knihách veľa hovorí, a tak sme aj my  túto skutočnosť využívali a budeme aj naďalej využívať vo výchovnovzdelávacom procese.

                                                                        Kolektív učiteľov 1. stupňa